Územie Trenčianskeho luhu je prírodná oblasť s minimálnymi ľudskými zásahmi, kde dominuje spontánna vegetácia. Našim cieľom bolo citlivo prispôsobiť lokalitu potrebám návštevníkov, pričom sme sa snažili zachovať jej prirodzený charakter. Bolo nutné ho však prispôsobiť tak, aby spĺňalo nielen požiadavky návštevníkov na rekreáciu a relax v prírode, ale tiež poskytovalo útočisko a priestor pre rastliny a živočíchy. V prvej etape sme sa zamerali na postupné výruby drevín so zlým zdravotným stavom a revitalizáciu vybraných porastov. Pri výsadbách sme zohľadňovali pôvodné druhy, ktoré obnovia charakter brehových biotopov. Sortiment by mal pozostávať z domácich druhov a tak rešpektovať potenciálnu prirodzenú vegetáciu brehových porastov Váhu v tejto lokalite. Malo by sa jednať o náznakovú rekonštrukciu pôvodných biotopov, čím by sa zvýšila edukatívna hodnota územia. Pri vytváraní návrhu sme zohľadnili požiadavky návštevníkov vytvorením odpočívadiel s možnosťou opekania a rekreačného športového vyžitia. Po návšteve územia a pobytu v ňom sme vyhodnotili, že veľmi vhodným doplnkom budú skrinky na odkladanie vecí (letiskový systém). Všetky konštrukcie sme navrhli z dreveného materiálu (počítali sme s výmenou po dožití). Využili by sa aj tradičné remeselno-stavebné postupy. Vyrúbané stromy by mohli poskytnúť určitú časť stavebného dreva in situ, čím by sa podporila recyklácia a využitie vlastných zdrojov (najmä agátové drevo a vŕbové prútie). Chodníky sme navrhli mlatové a vo voľne koncipovanej a prírodnej časti by boli bez pevného obrubníka a voľne by sa napájali na trávnaté plochy. Návrh sme neorientovali len na breh, ale pomocou vysunutého móla sme prepojili pevninu s vodnou hladinou. Mólo by taktiež slúžilo ako vyhliadka. Keďže mesto Trenčín bude v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry, rozhodli sme sa v blízkosti móla umiestniť do vody veľkú sochu „kúpajúceho sa Matúša“. Či by to bol Matúš Čák, alebo Matúš z miestneho sídliska, či neďalekej dediny, sme ponechali na predstavivosti a fantázii pozorovateľov. Sochu sme zamýšľali zhotoviť zo sklolaminátu a pomocou pevných lán by bola spojená s navrhnutým mólom. Pod sochou by bol zabudovaný vrtuľovo-listový mechanizmus, aby sa pomocou prirodzenej vodnej energie mohla voľne, pomaly otáčať okolo vlastnej osi.