Sad Pavla Dobšinského Žilina_Marek Sobola_01

Sad Pavla Dobšinského v Žiline

Na žilinskom sídlisku Vlčince bol založený ovocný komunitný sad, ktorému meno dala neďaleká ulica Dobšinského. Sad predstavuje unikátne sadovnícke pretvorenie vnútrobloku. V minulosti tu bola nevyužitá betónová plocha s asfaltovým povrchom. Pôvodne slúžila ako nástupné miesto pre pionierov. Avšak rokmi chátrala najmä z dôvodu absencie herných prvkov, či rozumného rozčlenenia priestoru na menšie ihriská. Z iniciatívy žilinskej poslankyne Ivety Martinkovej, ktorá projektu venovala mimoriadnu energiu, vznikla myšlienka  realizácie ovocného sadu. Nápad výmeny asfaltu za zeleň je v Žiline jedinečný a určite stojí za povšimnutie. Priestor sadu je elipsovite vymedzený a pripomína tvar ovocia. Do oploteného sadu sa vchádza tromi hlavnými vstupmi, ktoré rešpektujú pôvodné pešie trasy. Okrem nových ovocných stromov sad zaberá aj pôvodné dreviny. Plochu na sektory rozdeľuje sieť chodníkov. V najväčšej časti je pergola s technickou miestnosťou, na ktorej je extenzívna zelená strecha. Primárnou myšlienkou revitalizácie „ihriska“ je jeho premena na ovocný sad. Ide vlastne o pripomenutie odkazu našich predkov a reminiscencia vidieka, pretože väčšina prvých obyvateľov sídliska bola práve z vidieka. Zhromažďovacie plochy a hlavné pešie ťahy sú z liateho betónu, ostatné chodníky sú so štrkovým povrchom. Zrealizovaný je aj tzv. “bosonohý” chodník s rôznymi textúrami. Plochy zelene v tzv. vnútornom okruhu sadu sú oproti ostatnému terénu zdvihnuté a sú dynamickým ozvláštnením priestoru. Súčasťou riešenia je tiež pieskovisko situované vedľa sadu.

Sad má svoje opodstatnenie aj ako edukačný prvok pre deti a mládež, pretože sa v ňom môžu zoznámiť s tradičnými aj menej tradičnými druhmi ovocia či úžitkovými rastlinami. Priestor je navštevovaný žiakmi blízkych materských a základných škôl. Sad je rozdelený na jednotlivé pestovateľské sektory: zákrsky, polokmene, vysokokmene, drobné ovocie a trvalkové záhony. Celá plocha sadu je vlastne nepravidelne kosená extenzívna kvetinová lúka doplnená o tieňomilné trváce druhy úžitkových bylín. Ovocné dreviny sú pestované nielen na slaborastúcich, či strednorastúcich podpníkoch, ale vrúbľované aj na plánkach, tzv. vysokokmeňoch. Ide o tradičné, pôvodné ovocinárske pestovateľské tvary, ktoré sú dôležité aj z pohľadu zachovania genofondu krajových kultivarov ovocných drevín, resp. vymierajúcich starých odrôd, ktoré sa tiež v sade nachádzajú. Tieto staré a krajové kultivary majú vysokú odolnosť nielen voči prírodným podmienkam, ale aj voči chorobám a škodcom. V neposlednom rade sú našim kultúrnym a prírodným dedičstvom. V sade je umiestnené aj kompostovisko, lavičky, náučné tabule, pítka na vodu a samozrejme verejné osvetlenie. Sad má svojho správcu a je veľmi využívaným priestorom nielen počas vegetačného obdobia, ale ako dokazujú fotografie, je využívaný aj v zimných mesiacoch. Autori návrhu: Marek Sobola a Katarína Sučíková.

Dielo bolo prihlásené do 19. ročníka Ceny za architektúru Slovenskej komory architektov CE ZA AR.